Alexander Graham Bell sa narodil v Edinburghu v Škótsku 3. marca 1847. Spektrum záujmov tohto amerického vedca a vynálezcu bolo nezvyčajne široké. Vo svojich úžasných experimentoch sa mu podarilo spojiť umenie a vedu: akustiku a hudbu, elektrotechniku a mechaniku. Bol to Alexander Bell, kto vynašiel telefón a výrazne prispel k rozvoju telekomunikačného priemyslu v Spojených štátoch.
Detstvo a dospievanie
Alexander Melville Bell, otec budúceho vynálezcu, je profesionálny filológ a autor rozsiahleho diela o umení výrečnosti. Je to najmä on, kto sa zaslúžil o vytvorenie systému viditeľnej reči, ktorý umožňuje sprostredkovať zvuky ústnej ľudskej reči pomocou špeciálnych písaných symbolov. Vďaka tomuto vývoju mohol hovoriaci aj bez znalosti cudzieho jazyka správne vyslovovať určité slová.
Bellovi rodičia sa snažili venovať maximálnu pozornosť zvuku hlasu a recitačným schopnostiamsyna. V trinástich rokoch Alexander vyštudoval kráľovskú školu v Edinburghu a o rok neskôr sa presťahoval k starému otcovi do Londýna. Tu aktívne študuje zložitosti oratória, číta tematickú literatúru. V šestnástich rokoch sa talentovaný mladý muž stane učiteľom výrečnosti a hudby na Weston House Academy. Alexander Bell nikdy nevyštudoval Edinburskú univerzitu.
Sťahovanie do Ameriky
Krátko nato zomreli dvaja Bellovi bratia na tuberkulózu. Lekári Alexandrovi odporučili, aby situáciu zmenil. Rozhodne sa presťahovať do Kanady. V roku 1870 sa celá rodina usadila v provincii Ontario, v meste zvanom Brantford.
Od roku 1871 žije Alexander Bell v Bostone a učí na špecializovanej škole pre nepočujúcich a nemých študentov. Počas svojej učiteľskej práce budúci vedec aktívne hľadal spôsob, ako demonštrovať artikuláciu zvukov reči nepočujúcim. Testoval najmä aparatúru, v ktorej špeciálna membrána pod vplyvom zvukových vĺn vibrovala a výsledné vibrácie prenášala na ihlu. Ihla zase zaznamenávala dáta na rotujúci bubon. Tento Bellov vynález bol impulzom pre jeho hlavný objav.
Talking Telegraph
V roku 1876 vedec v rámci Svetovej výstavy (Philadelphia) predstavil verejnosti úžasný prístroj, ktorý nazval „hovoriaci telegraf“. Toto bol prvý telefón Alexandra Bella. Viete si predstaviť to prekvapeniečlenov poroty, keď si z náustku mohli vypočuť slávny monológ dánskeho princa „Byť či nebyť?“, ktorý zároveň vo vedľajšej miestnosti prečítal samotný vynálezca. Netreba dodávať, že verdikt poroty ohľadom prvého telefónu na planéte bol jednoznačný – byť?
Práca na možnosti vysielania signálov prostredníctvom telekomunikačných kanálov začala vedec ešte v Škótsku. Počas pobytu v Amerike pokračoval vo svojom vývoji. K vzhľadu prvého telefónu na svete prispelo mnoho ďalších zaujímavých vynálezov.
V určitej fáze sa Bell napríklad podarilo vytvoriť jedinečné elektrické piano, ktoré vám umožňuje prenášať zvuky hudby cez káble.
Jedného dňa spoločnosť Western Union oznámila obrovskú peňažnú odmenu každému, kto nájde spôsob, ako preniesť niekoľko telegramov súčasne pomocou jediného páru káblov. Vedenie sa snažilo opustiť ďalšie telegrafné linky a Bell im dokázal ponúknuť vhodné riešenie - s pomocou jeho vývoja bolo možné prenášať až 7 telegramov naraz!
Vo svojom vedeckom výskume Bell aktívne spolupracoval s Thomasom Watsonom a slávny vedec z Bostonu D. Henry mu poradil o zákonoch elektriny.
Osobný život vedca
11. júna 1877 sa Alexander Bell oženil so svojou bývalou študentkou Mabel Hubbardovou. Manželka vynálezcu stratila sluch v ranom detstve, vo veku štyroch rokov, po tom, čo ochorela na šarlach. Po svadobnom obrade sa mladomanželia vrátili do Bellovej vlasti, do Anglicka. Tuvynálezca aktívne všetkým rozprával o úžasnom hovoriacom telegrafe. "Telefónne vystúpenie" dostalo dokonca aj kráľovskú rodinu, ktorej členovia mali obrovskú radosť.
Bell žil so svojou manželkou 45 rokov. Počas tohto značného obdobia sa medzi nimi udržiavali vrúcne priateľské vzťahy.
Úspech a uznanie
Po tom, čo známe a bohaté spoločnosti odmietli kúpiť práva na výrobu telefónov, vedec vytvoril American Speaking Telephone Company, ktorá sa po čase stala najväčšou na svete a začala prinášať obrovské príjmy. Do marca 1979 dostali Alexander Bell a jeho manželka 15 % z celkového zisku a do roku 1883 ich majetok dosiahol pôsobivú hranicu jedného milióna dolárov.
V roku 1880 dostal vynálezca cenu Volta. Bell minul peniaze, ktoré dostal, na vývoj nového gramofónového projektu – jedného z najstarších systémov na nahrávanie zvuku na svete, ktorý bol vytvorený v spolupráci s Charlesom Sumnerom Tainterom.
Zároveň pokračoval vo svojej práci v oblasti medicíny. Univerzita v Heidelbergu teda udelila Bellovi čestný titul za pokrok v oblasti akustickej fyziológie.
Vylepšovanie telefónu pokračovalo. V roku 1881 sa stal takmer plne funkčný.
Posledné roky života
Alexander Bell a jeho vynález doslova obrátili svet hore nohami. Žiaľ, vedcovi začalo zlyhávať zdravie. Až do posledného výdychu po jeho boku zostala manželka Mabel. Neskôr napíševo svojom denníku, že Bellova posledná tichá správa bola sotva postrehnuteľným podaním ruky vo chvíli, keď ju požiadala, aby ju neopúšťala. Vynálezca zomrel 4. augusta 1922. Na znak smútku za veľkým vedcom boli v celej Kanade a Spojených štátoch vypnuté všetky telefóny, ktorých bolo v tom čase viac ako 13 miliónov.
Zaujímavé fakty zo života vynálezcu
Životopis Alexandra Bella je zaujímavý do najmenších detailov. Slávny vedec mal teda vo zvyku pracovať výlučne v tme, v noci. Niekedy sa to stalo príčinou nezhôd a sporov medzi manželmi. Bell pochopil Mabeline úzkosti a opakovane sa zúfalo pokúšal vrátiť sa k „normálnej“dennej rutine, ale žiadny z nich nebol úspešný.
A 15. augusta 1877 sa medzi Alexandrom a jeho legendárnym súčasníkom Thomasom Edisonom odohral kuriózny spor, ktorý sa nakoniec vyriešil v prospech druhého menovaného. Edison dokázal, že ideálnym pozdravom na začiatku telefonického rozhovoru je slovo „ahoj“, ktoré sa v Rusku premenilo na známe „ahoj“. Samotný vynálezca telefónu navrhol použiť slovo „ahoj“, čo sa prekladá ako „Hej, kto je tam?“.
Zaujímavé je aj to, že Bell sám nerád používal telefón - hovory ho odvádzali od myšlienok a práce. Nemohol sa však rozprávať so svojou matkou ani manželkou - obaja boli úplne hluchí.
