V mnohých krajinách je internet obmedzený, v niektorých buď vôbec neexistuje, alebo sú ľudia tak chudobní, že o jeho existencii ani nevedia. Čo je však zlé na Severnej Kórei, krajine, ktorá aktívne vyvíja jadrové technológie (a to znamená veľký technologický pokrok), ale má veľké obmedzenia? Internet je dostupný v Severnej Kórei, ale je taký obmedzený, že podľa našich štandardov možno považovať, že jednoducho neexistuje. Áno, a je k dispozícii pre jednotky ľudí. Prečo je teda internet v Severnej Kórei zakázaný? Na túto otázku sa pokúsime odpovedať čo najpodrobnejšie.
Je v Severnej Kórei internet?
Samozrejme, že existuje. Ale na rozdiel od väčšiny krajín je to tu vládny nástroj propagandy. Jeho jediným účelom je slúžiť záujmom úradov a nie poskytovať občanom prístup na web. Tí druhí k nemu nemajú prístup, a ak áno, je extrémne obmedzený. Občania získavajú väčšinu informácií o dianí vo svete z novín resptelevízia.
Podľa vyjadrení odborníkov študujúcich problematiku tohto uzavretého stavu však v poslednom čase dochádza k miernemu otvoreniu „železnej opony“. Do určitej miery to môže ovplyvniť aj internet v Severnej Kórei.
V súčasnosti je ťažké povedať, koľko Severokórejčanov má prístup k sieti. V roku 2013 však bolo zaznamenaných 1 200 IP adries prichádzajúcich online zo Severnej Kórey. Oficiálne vláda umožňuje prístup do Siete lídrom strán, veľvyslanectvám iných krajín, univerzitám, propagandistom a predstaviteľom zahraničného obchodu. Prístup na web majú aj niektorí ľudia z okruhu vodcu Kim Čong-una. Ide o World Wide Web, ale bežní ľudia k nemu nemajú prístup. Môžu však použiť Kwangmen, domáci severokórejský internet. Táto sieť nepresahuje „digitálne hranice“štátu.
Kwangmen
Severokórejské úrady vyriešili problém prístupu na web a informácie radikálne – jednoducho „odrezali“internet vo všeobecnosti v celej krajine. Namiesto toho bola vytvorená vnútorná sieť, ktorá sa volala „Kwangmen“. Táto sieť je dostupná pre tých pár občanov, ktorí majú počítače, ale väčšina ich jednoducho nemá kvôli veľmi vysokým nákladom na takéto vybavenie.
Tento „analóg“môže len vzdialene pripomínať klasickú sieť. Áno, existujú chaty, fóra, zábavné stránky (sú ich asi dve-tri desiatky), ale ani tam nie je cítiť sloboda. Podľa expertov na Severnú Kóreuvšetky informácie v "Kwangmen" čítajú a analyzujú cenzori. Všetko znamená všetko, bez výnimky.
Ako funguje ich sieť?
Znamená to, že Severná Kórea zakázala internet? Čiastočne áno, pretože prítomnosť internej siete, hoci v celej krajine, vôbec nie je tým nekonečným informačným priestorom, ktorý poznáme. V Severnej Kórei dokonca existuje špeciálna inštitúcia – Kórejské počítačové centrum. Úlohou tohto centra je nahrať do siete „čerstvé“získané z reálneho internetu. Toto centrum má zoznam platných stránok, z ktorých berú obsah a odovzdávajú ho do Kwangmen.
Samotní občania krajiny chápu, že existujú počítače a určitá sieť. Vedia, že tam môžete kliknúť a vidieť nejaké zaujímavé veci, ale nič viac. Väčšina stránok v Kwangmen sú vzdelávacie alebo obchodné stránky. V poslednej dobe sa však sieť rozvíja a stránky sa objavujú v angličtine a dokonca aj v ruštine.
Internetová cenzúra
Všimnite si, že počítačové informačné centrum zohráva kľúčovú úlohu pri rozvoji tejto siete. Je to on, kto nahráva údaje do Kwangmen na žiadosť rôznych agentúr. Obsah ponúkaný používateľom však vopred prechádza veľmi prísnymi cenzúrnymi kontrolami.
Aby som použil modernú analógiu, „Kwangmen“je skôr elektronická knižnica, do ktorej používateľ nemôžetakmer nič. Je však možné stiahnuť si knihy, ktoré sú nevyhnutne kontrolované na cenzúru „správcami“a čítať ich na tabletoch Samjiyon. Tieto tablety pre Severnú Kóreu sú špeciálne vyrobené v Číne. Na kórejskom webe sú aj spravodajské stránky, ktoré vo väčšej miere propagujú komunizmus. Niektorí publikujú články o vede. Má dokonca svoj vlastný vyhľadávač a obchod, ktorý vám umožňuje viesť vlastný biznis. Zahrnuté sú čety a e-maily – môžete si spolu chatovať a vymieňať si pesničky.
Softvér
Vzhľadom na skutočnosť, že KĽDR je veľmi chudobná krajina s priemerným platom pracovníkov 4 doláre, je veľmi zriedkavé stretnúť sa s počítačom. Existujú však aj obyvatelia so svojimi počítačmi, hoci ich je málo. Počítače využívajú operačný systém Red Star OS, čo je shell populárneho bezplatného Linuxu. Najnovšia verzia tohto OS pripomína Mac OS. Prístup na internet v Severnej Kórei sa vykonáva prostredníctvom prehliadača Mozilla Firefox, ktorý má svoj vlastný názov - "Nenara". K dispozícii je poštový systém, textový editor a dokonca aj niekoľko hier.
Prístup k skutočnému veľkému internetu
Ako môžete vidieť, väčšina Severokórejčanov má prístup iba k cenzurovaným kópiám webových stránok a sú vždy v rámci ich siete Gwangmen. A väčšina občanov nemá počítače vôbec, ale vedecké laboratóriá, ústavy, internetové kaviarne majú prístup. A je veľmi ťažké kúpiť si vlastný počítač, pretože dovoz vybavenia zo zahraničia je zakázaný (do väzenia vás môžu dostať aj za DVD s neškodnýmKórejský televízny seriál) a štátna spoločnosť Morning Panda sa zaoberá výrobou vlastných počítačov, no ročne vyprodukuje len 2000 kópií.
Ale aj tak je internet v Severnej Kórei cez kábel natiahnutý z Pchjongjangu do Číny. Prístup k nej má asi dvetisíc ľudí v celej krajine. V skutočnosti je Čína pre Kóreu veľkým firewallom, z čoho vyplývajú mnohé obmedzenia a zákazy. A prístup k nemu majú len vysokopostavení vládni predstavitelia a úzky okruh špecialistov, ktorí to potrebujú k práci. Podľa recenzií používateľov je rýchlosť takéhoto internetu veľmi pomalá a pripájajú sa k nemu cez zakázané počítače, vrátane tých americkej spoločnosti Apple. Celá krajina s 25 miliónmi obyvateľov má 1024 IP adries.
Internet pre úrady
Vzhľadom na vyššie uvedené tvrdenie, že Severná Kórea žije bez internetu, je úplne nepravdivé. Existuje, ale s obrovskými obmedzeniami pre občanov. Ale úrady to môžu využiť „naplno“. Najmä kvôli propagande. Len čo sa Kim Čong-un dostal k moci, prítomnosť tohto štátu na internete vzrástla. Na sociálnych sieťach sa aktívne šírilo video o tom, ako dobre sa žije ľuďom v KĽDR.
Existuje aj teória (alebo je to fakt?), že KĽDR využíva sieť na kybernetické útoky. Predpokladá sa, že za hacknutie Sony sú zodpovední severokórejskí hackeri. Vo všeobecnosti internet vytvára vysokéstav.
Ako občania ťažia internet v Severnej Kórei?
Neochota úradov otvoriť internet pre občanov ich krajiny je celkom pochopiteľná. Ide len o to, že informácie, ktoré tam môžu používatelia nájsť, sú v rozpore s ich propagandou. Aby ste však prežili, skôr či neskôr budete musieť otvoriť.
Ak má Čína „Veľkú internetovú stenu“, ktorá blokuje stránky zakázané v Číne, potom má KĽDR svoj vlastný analóg, ktorý sa bežne nazýva „Moskytiéra“, ktorý umožňuje prístup len k základným informáciám.
Ako sa ukázalo, pre špeciálne služby KĽDR je veľmi ťažké sledovať mobilné telefóny. A hoci majú oficiálnu mobilnú sieť, ktorá bráni občanom telefonovať do zahraničia a pristupovať na internet, Severokórejčania našli iný spôsob. Čoraz častejšie začali kupovať čínske telefóny, ktoré sa do krajiny dovážajú nelegálne. Tieto zariadenia môžu fungovať v 10-kilometrovej zóne od čínskych hraníc. Severokórejčania však chápu, že je veľmi nebezpečné mať takýto telefón, nieto ešte používať.
Rozvoj informačného prostredia v KĽDR
Nat Kretchan, severokórejský výskumník, zverejnil správu o vyvíjajúcom sa informačnom prostredí v krajine. Zo správy na základe rozhovorov so 420 občanmi na úteku je zrejmé, že používanie takýchto telefónov je závažným trestným činom. Vládne spravodajské agentúry majú tiež zariadenie na sledovanie hovorov, takže takýto mobilný telefón musíte použiť v husto obývanej oblasti a veľmi rýchlo.
Veľa pozorovateľovvšimnite si, že vodca krajiny Kim Čong-un sa dobre vyzná v informačných technológiách a snaží sa ich používať doma, to znamená dať ich do služieb svojich občanov. Samozrejme, tieto technológie sa v KĽDR rozvíjajú veľmi pomaly, čo sa vysvetľuje úplnou izoláciou tejto krajiny, no každý krok týmto smerom dáva Severokórejčanom možnosť získať pravdivé informácie. To môže skôr či neskôr viesť k pádu režimu v tak uzavretej krajine. Pokiaľ však Severná Kórea zostane bez internetu, režim sa nemusí ničoho obávať. Nemôže to však zostať tak dlho. Mnohí občania už totiž nelegálne získavajú prístup k internetu a mobilnej komunikácii, aby mohli nelegálne telefonovať do zahraničia. Mnohé bežia úspešne.
Záver
Mnoho ľudí sa snaží pochopiť, prečo v Severnej Kórei nie je internet, pretože internet sám o sebe nepredstavuje vážne nebezpečenstvo. V skutočnosti je to pre režim KĽDR skutočná a strašná hrozba. Veď úrady už desaťročia propagujú komunizmus a všetky čary režimu, cynicky klamú o najkrajšom živote v krajine v porovnaní s inými krajinami, ich médiá odvysielajú správu, že futbalový tím KĽDR vyhral majstrovstvá sveta, porazil juhokórejský tím so zdrvujúcim skóre atď. A ak každý občan získa v Severnej Kórei prístup na internet, okamžite bude môcť odhaliť klamstvá svojej vlády a režimu to zjavne neprospeje.
Zatiaľ sa však úradom KĽDR podarilo potlačiť zvedavosť občanov a nijako zvlášť sa nepokúšajú používať zakázané technológie. aleskôr či neskôr sa budete musieť otvoriť, pretože uzavretá krajina, aj keď môže existovať v tejto podobe, ale aktívne sa rozvíjať - nie.
