Futuristický pojem „technologická singularita“čoraz viac vstupuje do našich životov. Podľa najpesimistickejších prognóz vedcov a rôznych odborníkov sa najneskôr v roku 2030 tento pojem stane súčasťou našej reality. Čo teda znamená táto záhadná fráza? Mnohé moderné encyklopédie interpretujú technologickú jedinečnosť ako hypotetický moment, kedy technologický pokrok nadobudne takú rýchlosť a zložitosť, že budú nedostupné ľudskému chápaniu.
Inými slovami, umelá inteligencia dosiahne takú úroveň rozvoja, na ktorej sa človek môže stať zbytočným, ak nie nebezpečným konkurentom „inteligentných“elektronických tvorov. Už viac ako desať rokov nás futurológovia a spisovatelia sci-fi strašia možnou „vzburou strojov“. Ale len relatívne nedávno sa o tomto hypotetickom probléme začalo vážne diskutovať vo vedeckých kruhoch.
Pojem „technologická singularita“bol prvýkrát použitý v článku matematika a spisovateľa Vernona Vingea, ktorý bol prezentovaný v roku 1993 na sympóziu organizovanom NASAs Ohio Aerospace Institute. Čoskoro sa začali napĺňať udalosti predpovedané vedcom a podľa jeho názoru porovnateľné so samotným výskytom človeka na planéte.
Prvý prejav takej kľúčovej a epochálnej udalosti, akou je technologická singularita, nenechal na seba dlho čakať. Prelomovým rokom vo vývoji ľudstva a povedomia ľudí bol rok 1997. V máji toho roku jeden a pol tonové elektronické „monštrum“Deep Blue, vybavené 250 procesormi, navrhnuté špecialistami z IBM, porazilo v tvrdohlavom a intenzívnom šachovom súboji doteraz neporazeného majstra sveta Garryho Kasparova. V tej chvíli bolo jasné, že svet už nikdy nebude ako predtým…
Priebeh tohto súboja, možno najvýznamnejšieho stretu v dejinách ľudskej civilizácie, si zaslúži osobitnú pozornosť. Prvú partiu vyhral veľmajster bez problémov. Na začiatku druhého Kasparov, ktorý sa pokúšal nalákať svojho elektronického súpera do šikovnej pasce, obetoval dvoch pešiakov.
Deep Blue tentoraz rozmýšľal (ak sa to tak dá nazvať) nezvyčajne dlho – takmer štvrť hodiny. Hoci predtým som rozhodovaniu nevenoval viac ako tri minúty. A až keď reálne hrozilo, že sa dostane do časových problémov, stroj sa vrátil späť. Výsledok bol pre ľudskú myseľ bezútešný. Stroj neprijal obeť, vyhral hru…
Ďalšie tri skončili remízou. Ale počítač vyhral poslednú hru v brilantnom štýle, nienenechať mužovi žiadnu šancu. V ňom Deep Blue jednoducho porazila veľkého veľmajstra. Ľudstvo sa tak dozvedelo o novej generácii elektronických strojov, ktorých inteligencia prevyšuje ľudskú inteligenciu. A ktorí majú úžasnú schopnosť učiť sa.
Moderné autá zašli ešte ďalej. Neurovedci tvrdia, že výpočtová kapacita ľudského mozgu je asi sto biliónov operácií za sekundu. Priemerná vedomá pamäť človeka je len 2,5 gigabajtu. A prevádzková rýchlosť dnešných superpočítačov je rýchlosť 115 biliónov. Pokiaľ ide o veľkosť úložného zariadenia, nemôžete ho rozšíriť. Zároveň nepoznajú únavu, zlý zdravotný stav, pochybnosti, váhavosť a iné ľudské slabosti. Preto sa futurológovia domnievajú, že technologická singularita je nevyhnutná.
Samozrejme, moderné biotechnológie sú celkom schopné poskytnúť ľudstvu prostriedky na zlepšenie prirodzených intelektuálnych schopností. Čo povedie k vzniku takého fenoménu, akým je singularita vedomia. V tomto prípade osoba riskuje, že sa stane súčasťou rozhrania stroj-človek. A potom už nebude možné predpovedať ďalší vývoj našej civilizácie, založený na princípoch sociológie a zaužívaných normách správania. Situácia sa jednoducho vymkne ľudskej kontrole v tradičnom zmysle slova.